Posledné dni boli pre mňa psychicky dosť náročné. Kika mala hnusné husté sopliská a jej nálada bola ešte horšia. Istotne to až také strašné nebolo, ale mám pocit, že v jednom kuse vrešťala, plakala, potom pýtala “soplíky fúkať”, nechcela jesť, zle spala, rozumej každú pol hodinu pýtala mlieko (a toto akože fakt nepreháňam) a ja som už miestami mala chuť vystreliť sa na Mesiac aspoň na mesiac. Začalo som už o sebe pochybovať, či to všetko okolo Kiky robím dobre.

V takých chvíľach si zvyknem želať aspoň jeden deň. Jeden deň, z ktorého nebudem na pokraji zrútenia, ale z ktorého sa budem tešiť. Lebo moje dieťa bude v pohode a aj ja budem v pohode. ☺️

A on fakt prišiel. Celý jeden pohodový deň.

Začalo sa to už v noci. (Pár dní už do nej hustím, že v noci sa spí a mliečko bude až ráno. Tvári sa, že chápe, ale v polospánku zabúda. ?) Mlieko si pýtala tuším iba 5x za necelých 12 hodín spánku. Tak to bol veru úspech.

Ráno vstala s dobrou náladou, vytiahla ma z postele po 10 hodine. Zjedla aspoň niečo na “raňajky” bez vymýšľania. Dokonca mi uhorku vyjedala už na linke. Celý čas s úsmevom. Ušlo sa mi aj niekoľko pohladení. Len tak.

Okolo jednej sme šli na nákup do dosť vzdialeného obchodu, ona si v kočíku vyspevovala a rozprávala sa so mnou. Cestou som jej kúpila fixky (to bola radosť) a spravila som nákup v malých farmárskych potravinách, kde celý čas v kľude sedela v zaparkovanom kočíku. Pri odchode zakývala pánovi predavačovi, ktorý nám pridržal dvere a poslala mu pusu. Sama od seba. ?

Zabehli sme ešte do bio obchodíku a tam tiež spokojne vysedela a pokecala si s pani predavačkou.

(Mamičky, pre ktoré je nakupovanie s deťmi nočná mora, nebojte. Aj u nás to tak občas býva. ?)

Cestou do Kauflandu zaspala. Nakúpila som ešte tam, a potom ešte v Lidli a už som sa len prechádzala okolo bytovky, nech si trochu pospí.

(Chystám sa vyskúšať upiecť dva chlebíky, preto som dnes behala po toľkých obchodoch. ?)

Stretla som známu s dcérkou, tak sme sa spolu trochu prešli a pokecali. Mala som už v pláne ísť domov, že snáď sa zobudí, keď sa budem trepať s kočíkom po schodoch, no keď som pozrela do kočíka, ona už mala oči otvorené. A neplakala! ? (Po dlllllhej dobe po zobudení cez deň.) Nechápala som.

Doma sa pekne najedla a vychystali sme sa do soľnej jaskyne. S otvorenými ústami pozerala z gauča na majiteľa tak dlho, až sa smial, či ho balí. ? V jaskyni sa pekne hrala, keď v tom prišiel okamih, kedy každej mame poskočí srdce a cíti sa taká hrdá. ?

Pozrela na mňa a tým svojím skomoleným slovosledom sa ma spýtala, či si môže požičať niečo od dievčatka vedľa. Navrhla som jej, nech sa spýta. Ona zo seba krásne vysúkala, či si môže “toto” požičať a dievčatko jej odvetilo, nech sa spýta jej sestry. Znova sa pekne spýtala a dievčatko jej nádobku požičalo.

Bolo to také úžasné sledovať, ako pekne komunikuje, trpezlivo čaká a na môj podnet aj poďakuje. Dokonca sa s tou nádobkou ešte ďalších 20 minút hrala, takže to nebol len taký výmysel “chcem to, čo máš ty a keď to mám, už ma to nebaví”.

Aj večer prebehol v dobrej nálade, najedla sa, čítali sme si knihu a ona sa dožadovala vždy ďalšej a ďalšej strany. Na linke si všimla kúsok vody, čo ostal po miske a hneď na mňa kričala, že je tam smajlík. Toľko radosti z toho bolo. 🙂

Zrazu mi napadlo. Od raňajok si vôbec nepýtala mlieko! ? Nechápala som, keďže predchádzajúce dni na mne visela každú chvíľu. Bola som zvedavá, kedy si spomenie.

Vychystali sme sa do postele, pritúlila sa ku mne a nič. Povedala, že mliečko dáme až ráno, keď bude slniečko. Pritakala som a čudovala sa, že nepýta hneď. No po chvíľke to prišlo. Avšak inak ako zvyčajne. Nie tak hlasno dožadovačne, ale tichúčko. “Mama, mlieko.”

Kým pri tom svojom mlieku zaspala, vypýtala sa ešte cikať, a potom už upadla do ríše snov.

A ja ležím vedľa nej, nespím a rozmýšľam nad dnešným dňom. Aká som vďačná, že prišiel. Dodal mi silu a vieru v to, že to asi nerobím úplne zle. Mám úžasnú dcéru, ktorá to má občas ťažké. So mnou, so svetom, ktorý spoznáva alebo so sebou samou. (Preto tie iné dni.)

Nerobím si ilúzie, že od dnes už budú len také dni, no verím, že ten hore ma má naozaj rád a vždy, keď budem na pokraji síl, mi aspoň jeden takýto deň pošle. Aspoň jeden deň, nech sa uistím, že všetko je presne tak, ako má byť a že to robím dobre. ?

PS: Dnes, keď zverejňujem tento článok, máme opäť náš bežný, uvrešťaný deň. Viva, materstvo! 😀

Ak máte radi videá, tak sa páči jedno so smajlíkom. 🙂