Vydavateľstvo Svojtka je jedno z mojich najobľúbenejších, čo sa detských kníh týka. Máme od nich viacero knižiek a všetky sa u Kiky stretli s obľubou. Najobľúbenejšia bola donedávna okienková kniha o hovienku.

Nateraz ju však prekonala táto nádherne ilustrovaná séria kníh s príbehmi dvoch sestričiek Emy a Lindy. (Teraz dokonca v zľave.)

Príbehy sú, ako to už z názvu vyplýva, inšpirované Montessori prístupom. Dej príbehov je z bežného života, reálny a také sú aj ilustrácie. Nádherné na pohľad a blízke detskému “čitateľovi”. Na konci každej knihy je aj námet na tvorivú, či pozorovaciu aktivitu.

Ale chcela som písať o niečom úplne inom.

Jeden večer, keď sme dočítali knihu o ranenom vtáčikovi, ma Kika požiadala, aby som jej ju prečítala znova. Túto knihu má z danej série asi najradšej. Ja som jej však navrhla, aby skúsila “čítať” ona. Neočakávala som nič, a tak som bola neskutočne milo prekvapená, ako to zvládla.

Otáčala som jej postupne strany a ona ku každej niečo povedala podľa obrázkov, ktoré videla. Dokonca, na môj veľký údiv, používala slová a vety priamo z knihy, ktoré v svojej bežnej slovnej zásobe nemá. Napríklad: chudáčik, odborník, Nie je mŕtvy?. “Prečítala takto celú knihu a ja som nemusela ani ústa otvoriť. Teda, mala som ich otvorené, ale od úžasu.

Skúsim túto aktivitu praktizovať častejšie. Ako učiteľka na prvom stupni som sa totiž často stretla s tým, že deti mali veľký problém prerozprávať príbeh vlastnými slovami, tak určite to stojí za to trénovať aj s detičkami, ktoré len pred pár mesiacmi začali rozprávať. Okrem toho si vďaka knihám obohatia svoju slovnú zásobu

Kika mala v čase “čítania” 2 roky a 2 mesiace.